Celsius:
· ponáral ortuť v rúrke do vody a označil si jej výšku pri vare a pri mrznutí
· var vody = 0 °C
· mrznutie vody = 100 °C
· Strömer – obrátil označenie teplôt varu a tuhnutia vody (var = 100 °C; mrznutie = 0 °C)
· Kelvin – vypočítal absolútnu nulu a zrušil záporné teploty:

· termodynamická teplotná stupnica:
· základná teplotná stupnica
· teplota v nej vyjadrená sa nazýva termodynamická teplota T, ktorej jednotkou je kelvin K (základná
jednotka SI sústavy)
· 1 základná teplota – teplota rovnovážneho stavu sústavy ľad + voda + nasýtená para – tento rovnovážny stav
sa volá trojný bod vody a má teplotu Tr = 273,16 K
· kelvin potom definujeme ako 273,16 časť termodynamickej teploty trojného bodu vody
· na meranie termodynamickej teploty sa používa plynový teplomer:
· nádoba A s plynom a kvapalinový manometer (pohyblivé rameno – gumená trubica – kompenzuje sa pomocou
neho zväčšenie objemu plynu, ku ktorému potom nedochádza, ale výška kvapaliny a s ňou aj jej tlak sa mení)
· pri meraní zisťujeme, že tlak p plynu v nádobe plynového teplomera je priamo úmerný jeho
termodynamickej teplote T za stáleho objemu
· keď nádobu plynového teplomera ponoríme do rovnovážnej sústavy ľad + voda + nasýtená para, má plyn v nádobe
po dosiahnutí rovnováhy termodynamickú teplotu Tr = 273,16 K (podľa dohody) a tlak pr = pa + hr ς g, kde pa je
atmosferický tlak a hr ς g je hydrostatický tlak kvapaliny zodpovedajúci vzdialenosti hr hladín kvapaliny v oboch
ramenách. Ak je nádoba plynového teplomera v rovnováhe so sústavou, ktorej teplotu T meriame, má plyn v
nádobe termodynamickú teplotu T a tlak p = pa + h ς g.

teplota 0 K je začiatkom termodynamickej teplotnej stupnice a podľa poznatkov dnešnej fyziky ju nikdy nemôžeme
dosiahnuť
· pri tejto teplotách blížiacich sa tejto teplote sa menia vlastnosti látok (supravodivosť, supratekutosť, ...) kvôli rapídne
znižujúcej sa kinetickej energii častíc